Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19. 11. 1843 – Budapešť 8. 7. 1916), pochovaný v Bratislave. Študoval v bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie.
Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk prvé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). II. mestský obvod sa vtedy nazýval Ferdinandovo Mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros) na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku.
Prechádzku touto rušnou štvrťou začíname od Palisád po Kozej ulici, okolo Župného domu a Kostola sv. Trojice dolu po námestí SNP, Špitálskou ulicou a cez Ulicu 29. augusta späť, nahor cez Kollárovo námestie popred Grassalkowichov palác na Suché mýto. Pozorný a všímavý historik Ortvay nás sprevádza históriou 25 ulíc tejto mestskej časti. Na 140 fotografiách si pripomenieme dnes už väčšinou zbúrané malebné zákutia starého Prešporka.