Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc. Viedenská arbitráž, odtrhnutie rodných Košíc od Československa a následná mozgová porážka milovaného otca otrasie základmi idylických čias a ukončí bezstarostné detstvo. Napriek tomu sú roky dospievania plné študentských dobrodružstiev, ale aj potešenia zo štúdia. V decembri 1944 po brutálnom zásahu nemeckej jednotky ho takmer odvliekli do Nemecka. „Zázračná“ infekcia a odvážny zásah matky ho prenesie do jeho prvej emigrácie – do slovenského štátu. Po návrate do Košíc umiera otec. Zmaturuje, prihlási sa na vysokú školu do Bratislavy a štúdium ukončuje doktorátom medicíny.

Zoltán G. Meško, M. D., F. A. A. P., F. A. C. C. (1928), promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v roku 1952. Pracoval na Detskej klinike v Košiciach, kde sa špecializival na detskú kardiológiu. V roku 1956 sa stal primárom Ústavu pre detské choroby srdcové. Do roku 1968 pôsobil ako asistent na Prvej detskej klinike v Bratislave. Po odchode z republiky v roku 1968 pokračoval v špecializácii na Children’s Hospital na Harvard University v Bostone. Nakoniec pôsobil ako ordinár a profesor detskej kardiológie v Saint Francis Hospital na State Univetsity of New York-Stoneybrook do roku 1996. Je členom Royal Society for Medicine v Londýne a diplomatom American Academy of Pediatrics a American Academy of Cardiology. Je držiteľom Hynkovej medaily Lekárskej fakulty UK a Zlatej medailiy Slovenskej spoločnosti internej medicíny.