Vyrástol v Prešove, študoval právo v Prahe. Pracoval ako asistent réžie na Barrandove, prispieval do časopisov a do rozhlasu. Počas vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu, kde písal pod rôznymi pseudonymami. Po vojne bol umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue a zakladateľom katedry dramaturgie na VŠMU. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou a s divadlami, najmä s Novou scénou. Počas normalizácie stratil zamestnanie a mal zákaz publikovať. V politickom procese (1972) bol odsúdený na dva roky väzenia. V roku 1978 sa vysťahoval do Nemecka, kde o dva roky zomrel.
Vydal celý rad kníh, z ktorých najznámejšie sú Svet kabaretu (1966) a Tisíc a jeden vtip (1969, 1991). V Nemecku vydal zbierku politických vtipov Nichts zum lachen (1980). Po jeho smrti vyšli na Slovensku dva zväzky spomienok – Obzri sa s úsmevom (1999) a Zavinili to židia a bicyklisti (2000).

Kniha Usmievavé Slovensko je tretím, azda najucelenejším a obsahovo najzávažnejším dielom autobiografickej trilógie. Zachytáva obdobie konca tridsiatych rokov, keď ako mladý študent asistoval v československom filme v Prahe, ale hlavne obdobie vojnového Slovenského štátu, ktoré prežil v Prešove a v Bratislave ako redaktor slovenského rozhlasu pod desiatkami pseudonymov. Dvakrát sa iba zázrakom s pomocou slušných ľudí dostal z deportačných transportov. S humorom jemu vlastným a s ohromným pozorovacím talentom Kalina približuje čitateľovi množstvo osobností kultúrneho života.