Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“

Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.