Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom pre zdravotné problémy. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbolom dejinných zvratov a politických manipulácií s ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom účastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy.

Ján Rozner (1922 – 2006), literárny, divadelný a filmový kritik, publicista, výnimočný talent, ktorého prozaické dielo vychádza až po jeho smrti. Texty Roznerových próz charakterizuje vecnosť, presnosť, intelektuálny nadhľad, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita. V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil románom Sedem dní do pohrebu, v ktorom spracoval dramatické okolnosti pohrebu manželky Zory Jesenskej, a prózou spomienkového charakteru z pozostalosti Noc po fronte.