Edície / Bratislava – Pressburg
Novinky (408)
Pripravujeme (86)
FPU (107)
FPKNM (7)
Beletria (406)
Zlatá kreditka (127)
Krimi • triler • mystery (88)
Humor (28)
Osudy • osobnosti • pamäti (174)
Kuchárka (3)
Pre deti (32)
Víno (19)
Bratislava – Pressburg (221)
Osobnosti filozofie (26)
Gradiva (10)
Jedným dychom (8)
Foto • plagáty • postery (23)
Ostatné tituly (70)
Juraj Šebo
Normálne 70. roky

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol „socializmus plného taniera“. Začalo fungovať RVHP „(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Rozhovor s Jurajom Šebom o jeho pripravovanej knihe:

Čo Ťa priviedlo k napísaniu Knihy Zlaté 60 roky?

Staré zlaté časy boli tak zlaté, až zvonili. Nikto ich nikdy nevidel, ale všetci po nich vzdychali. Každý po nich túžil, ale nikto nenašiel. Až raz sa narodil mládenec, ktorý si zmyslel, že ich prinesie späť medzi ľudí. Po dlhej ceste, plnej nástrah a nebezpečia, si ich nakoniec v hlbokých, vysokých horách naložil na ramená a vydal sa kamenistou cestou ku svojmu čitateľovi. Napísal knihu Zlaté 60. roky. Ale teraz už vážne. Chcel som napísať konečne nejaké riadne hovadiny čo sa aj dajú čítať. Je relatívne jednoduché písať o veciach, ktoré človek zažil na vlastnej koži. Myslím si, že už je načase, aby konečne všetci tí citovači, bloggeri, cvičené ruské medvede na bicykloch, jehovisti, bagristi a ortodoxní potápači čo vykrádajú všelijaké múdrosti, začali hovoriť sami za seba. Ja som s tým začal, pevne dúfam, že neostanem v tomto úsilí osamotený.

Teraz si napísal Normálne 70 roky, chcel si nadviazať na knihu Sladké 60 roky?

Určitá spojitosť tam je, napísal to ten istý autor, len sa posunul vo svojich zážitkoch o 10 rokov ďalej. Nebola to ideálna doba, ale žili sme, milovali sme sa, rodili sa deti, kradlo sa.... Bola to taká nenormálne normálna doba.

Aký spôsob písania si zvolil?

Nejaké hlbokomyseľné žvásty v knihe priamo nenájdete. Podľa mňa písanie je triedenie toho čo človek, zažil, videl počul. Keď píšete, potrebujete škatuľky na triedenie týchto zážitkov, spomienok a myšlienok. Pri písaní potrebujete tú správnu škatuľku v pravú chvíľu vytiahnúť. Neskôr vkladám škatuľky do iných škatuliek až prídem na koreň veci. Slovom je to celé o škatuliach... Na tento spôsob písania, som došiel už dávno ešte počas návštevy sovietskeho zväzu. Peniaze za predané texasky som investoval do nákupu matrjošky. Tá mi priniesla nápad. Je to celé postavené na podobnom princípe ako ruská matrjoška.

Médiá o novej knihe Juraja Šeba: Normálne 70. roky

Mojimi očami: Dve deká(dy) slobody

Sloboda určite patrí v posledných rokoch u nás medzi najčastejšie používané pojmy. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa často zneužíva na ideologickú manipuláciu; preto sa pri vyjadrovaní pojmu slobody obzvlášť odporúča si slobodu vážiť. Tentoraz to myslím doslovne, vážiť z fyzikálneho hľadiska. Aj dve deká slobody človeka poteší. Nie je to bohviečo. Uspokojiť sa s málom a vedieť to vychutnať, je umenie a šťastie slobodných...

celý článok na http://hnonline.sk »

Pikoška: Rádio Jerevan | hnonline.sk

Okrem Cirkusu Jerevan sme poznali aj rádio Jerevan. Ľudia nedostávali odpovede na svoje otázky. Tak vzniklo Rádio Jerevan (po rusky "armjanskoje radio", arménske rádio), fiktívna rozhlasová stanica, vymyslená v 70. rokoch. Prečo názov Rádio Jerevan? Jerevan je totiž hlavným mestom nezávislého Arménska...

celý článok na http://hnonline.sk »