Lao Še (3.2.1899 – 24.8.1966), vlastným menom Šu Čching-čchun, v mandžuštine Sumuru, bol jednou z hlavných postáv modernej čínskej literatúry 20. storočia. Písal romány a divadelné hry. Najznámejší je jeho román Rikšiar a divadelná hra Čajovňa. Počas Kultúrnej revolúcie ho donútili spáchať samovraždu podobne, ako to predtým opísal vo svojom románe Zápisky z Mačacieho mesta.

Rikšiar (1936) je klasické dielo modernej čínskej literatúry. Lao Še v ňom s láskou a súcitom opisuje neľahký život mladého a čestného dedinčana Sianga, ktorý ujde do Pekingu, aby sa tu stal rikšiarom. Napriek jeho dobrej vôli a usilovnej práci ho postupne ničí spoločnosť, v ktorej panujú len peniaze. Zamiluje sa do mladej krásnej dievčiny, ktorá z biedy začne pracovať ako prostitútka a stihne ju tragický osud. Sianga stretávajú nové a nové ťažkosti a ako mu postupne ubúda síl v zápase o holý život, stále jasnejšie vystupuje jeho myšlienkový a citový život húževnatého a silného človeka, ktorý dokáže žiť aj v tých najťažších podmienkach.

Aj keď sa v Číne v posledných desaťročiach život podstatne zmenil a rikšiari takmer vymizli z čínskych miest, ľudí podobných Siangovi tam ešte stretávame veľmi často.

Je to jeden z najzaujímavejších románov o živote Číňanov v prvej polovici 20. storočia.

Marián Gálik, PhDr., DrSc. (21.2.1933, Igram, okres Senec), orientalista, literárny vedec, prekladateľ a jeden zo zakladateľov slovenskej sinológie. Študoval čínštinu a dejiny Ďalekého Východu na pražskej Karlovej univerzite. Absolvoval štipendijný pobyt na Pekingskej univerzite. Napísal, publikoval a editoval 13 vedeckých kníh v angličtine a v čínštine, vyše 400 vedeckých štúdií a recenzií z oblasti čínskej literatúry, čínsko-západnej porovnávacej literatúry, kultúrnej histórie a vplyvu Biblie na čínsku literatúru a kultúru 20. storočia. Je držiteľom ceny Alexandra von Humboldta za zásluhy v pedagogickej a vedeckej činnosti v oblasti humanitných vied.