Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju a súčasne plačom nad jeho osudmi, aj vzburou nad neľútostnou kritikou jeho vládcov, je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu, čo sa premietlo aj do ostatnej Césairovej tvorby a stalo sa inšpiračným zdrojom pre celú plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.