Je koniec devätnásteho storočia v Japonsku a sedemnásťročný Juko Akita sa venuje umeniu haiku. Chcel by sa stať básnikom snehu, fascinovaný jeho krásou a bielobou. Hoci sú Jukove básne krásne, sú zúfalo biele, a tak odchádza na juh krajiny za majstrom Sósekim, aby zavŕšil svoje vzdelanie a naučil sa používať vo svojej tvorbe farby. Pri prechode cez japonské Alpy objaví pod ľadom telo Európanky, do ktorej sa zamiluje.