Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) nepochybne ovplyvnil ideovú podobu západného myslenia viac než ktorýkoľvek iný filozof. Takmer každý nasledujúci filozof sa musel viac či menej otvorene vyrovnávať s jeho argumentmi. Ešte aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia patria jeho práce medzi najcitovanejšie diela západnej literatúry. Vo svojej filozofii Aristoteles formuloval veľmi silnú konkurenčnú teóriu k Platónovej koncepcii všeobecnín (teórii ideí), pričom za jestvujúce v pravom zmysle slova považoval iba indivíduá. Aristotelova metafyzika dominovala v európskej filozofii takmer 2 000 rokov. Nebol však iba pozoruhodným filozofom, ale zaslúžil sa aj o vznik a rozvoj viacerých vedných disciplín: fyziky, biológie, meteorológie, psychológie atď. Osobitnú zmienku si zaslúži Aristotelova logika, ktorá sa až do polovice 19. storočia považovala za definitívny systém. Ako dokumentuje aj táto monografia, Aristotelove názory v oblasti etiky sú stále živé a inšpiratívne.