Spomienky na život v Prešporku v prvej polovici 19. storočia sú vrúcnym vyznaním mestu, ktorému autor vďačil za svoj zmysel pre krásu. Na základe spomienok, listov a denníkových zápiskov rodičov opisuje každodenný život v Prešporku v rokoch, ktoré predchádzali revolučným udalostiam marca 1848. Vďaka kontaktom svojho otca, významného portrétneho maliara, stretával sa mladý von Leinburg s uhorskou šľachtou, cirkevnými predstaviteľmi, umelcami, intelektuálmi či poslancami uhorského snemu. Opisuje prechádzky do nív, luhov a lesov, návštevy v meštianskych rodinách, významné aj drobné udalosti v živote mesta. Dramatický politický, národnostný, kultúrny a technický vývoj tých rokov je kulisou dní, ktorých spoločenský význam pochopil až v dospelosti a navždy v ňom zanechali pocit hrdosti na starobylé a legendami opradené mesto. Raj jeho detstva je Prešporok, kam prichádza železnica, koncertuje v ňom Hummel, Johann Strauss st. aj Liszt, v uhorskom sneme reční Kossuth, v Dóme sv. Martina korunujú posledných uhorských kráľov, vo svetovej premiére odznie Beethovenova Missa solemnis, v divadle Aréna hosťujú viedenské súbory a rakúske časopisy opisujú Prešporok ako „najkrajší chrám múzy Tálie“.

Gottfried von Leinburg (1825 – 1893). Prešporský rodák, prekladateľ, spisovateľ a básnik. Preslávil sa prekladmi severskej literatúry a poézie do nemčiny. Bol synom maliara Ferdinanda von Lütgendorff-Leinburga, jedného z najvýznamnejších dobových umelcov. V Prešporku prežil prvých šestnásť rokov svojho života. Študoval v Prešporku, Bonne, vo Würzburgu a v Mníchove. Usadil sa vo Viedni, kde prežil väčšinu tvorivého života. V rokoch 1865 – 1870 navštevoval rodné mesto a začal písať spomienky na detstvo a mladosť v Prešporku. Zomrel v roku 1893 v Döblingu pri Viedni. Hrdí Prešporčania po ňom pomenovali jednu z mestských ulíc.