Nevšedné príbehy zachytávajú dávno zabudnuté časy a prchavú atmosféru zašlých miest v Európe, v Maďarsku a Budapešti, pričom naša ľudská podstata ostáva nemenná. Dezső Kosztolányi na sklonku svojho života písal najmä novely. Posledné kompletné súborné vydanie ich obsahuje 242. Kosztolányi do knižného vydania v roku 1933 zaradil 35 noviel. Tie vyšli v slovenskom preklade Karola Wlachovského pod názvom Večerné romance. Zostavenie nového slovenského výberu pod názvom Nevšedné príbehy, urýchlila vedecká monografia Kosztolányi Dezső od Mihálya Szegedy-Maszáka.

Dezső Kosztolányi (1885, Szabadka/Subotica – 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.