Autorka bola 25. 3. 1942 deportovaná prvým transportom z ľudáckeho slovenského štátu do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde prežila tri roky a tiež „pochod smrti“ do tábora Ravensbrück. V knihe uvažuje o dilemách táborového života a spomína na spoluväzenkyne a neľútostných dozorcov. V časti Odpustiť, ale nezabudnúť uvádza články dobovej tlače, nariadenia a zákony, ktoré umožnili diskriminovať, deportovať a následne vraždiť židovských obyvateľov Slovenska. Toto vydanie vychádza pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Pôvodný text je rozšírený o spomienky jej blízkych a ľudí, ktorí s ňou spolupracovali.
Hilda Hrabovecká (1924, Prešov – 2015, Bratislava) pochádzala z chudobnej židovskej ortodoxnej rodiny z Prešova. V tábore Auschwitz-Birkenau sa stala členkou ilegálneho hnutia odporu. Počas holokaustu prišla o celú rozvetvenú rodinu, z jej príbuzných prežili len sestra a brat. Po oslobodení sa vrátila do Československa a študovala v Prahe. Neskôr sa vydala, stala sa matkou dvoch dcér a časom aj starou mamou. Po roku 1989 si na základe vlastnej skúsenosti uvedomila potrebu neustále pripomínať udalosti týkajúce sa holokaustu a vojnového slovenského štátu. Iniciovala vznik Dokumentačného strediska holokaustu, napísala knihu Ruka s vytetovaným číslom a zaslúžila sa aj o vznik divadelnej hry Holokaust. Opustila nás v roku 2015 vo veku 91 rokov, ale jej odkaz ostáva s nami a je stále veľmi aktuálny.