Novela Ernsta Jüngera Sturm (1923) patrí k prozaickým dielam o prvej svetovej vojne a v mnohom čerpá z autorovej vlastnej skúsenosti na západnom fronte. Pôvodne vychádzala na pokračovanie v istých hanoverských novinách a až po druhej svetovej vojne ju autor opäť objavil a zaradil do svojich Zobraných diel. Súčasný nemecký filozof Karl Heinz Bohrer, ktorý toto dielo považuje za jeden z najlepších príkladov „estetiky hrôzy“, o Jüngerovej próze napísal: „Sturm je kniha mimoriadnej literárnej kvality a nepochybne jedno z najlepších literárnych svedectiev o prvej svetovej vojne. Prevyšuje takmer celú vojnovú literatúru dvadsiatych rokov, lebo štylisticky, motívmi a historickou tematikou predstavuje rozhodujúci obrat v dekadentnej literatúre.“
Ernst Jünger (1895 – 1998) bol jedným z najvýznamnejších nemeckých prozaikov a esejistov 20. storočia. Pre kontroverzné občianske, politické a estetické stanoviská sa jeho meno na jednej strane spájalo s nemeckým nacionalizmom, na druhej súviselo s pokračovaním v goetheovskej literárnej tradícii. V Lipsku a v Neapole študoval filozofiu a zoológiu, po celý život sa venoval entomológii. Bojoval v prvej svetovej vojne, druhú strávil ako dôstojník okupačnej armády v Paríži. Po slovensky vyšiel jeho román Na mramorových útesoch (PT, 2001); ďalej vydal prózy V oceľových búrkach, Sturm, Africké hry, Prak, Heliopolis, Eumeswil, Sklené včely, eseje Robotník, Totálna mobilizácia, Listy a kamene, Subtílne poľovačky, Priblíženia, Ad hoc a niekoľko zväzkov autobiografických záznamov (Žiarenia, Sedemdesiatka odviata).