Prafaust, ktorý vznikol presne pred 225 rokmi, bol pôvodne len prvou verziou Fausta, no zachoval sa ako originálne dielo, lebo jeho odpis sa ešte počas Gotheho života staratil a našli ho až roku 1887. Odvtedy ho odborná kritika, divadelníci a milovníci poézie pokladajú za klenot nemeckej literatúry, za veľmi živé, večne moderné a aj pre faustove témy, ba základné témy nového človeka všeobecne, ktorou sú pochybnosti o jestvovaní človeka, jeho túžbe po vyššom poznaní, po čistej láske, po najvyšších pôžitkoch a s tým bezprostredne súvisiaca strata nevinnosti, tragédia, smrť. Goetheho Faust je moderný intelektuál, ktorý je pre svoje túžby a ašpirácie ochotný zapredať vlastnú dušu, kým mefisto svojimi nečestnými praktikami pripomína skôr známe i menej známe postavy zo šúčasného života. A mladučká Margaréta? Tá jediná je – vo svojej nevinnosti a ochote pre lásku aj vraždiť – postava 18. storočia. Postavou, ktorá v nás aj dnes prebúdza súcit a nevysvetliteľnú nehu.